História pošty v Plevníku

        V každej epoche vývoja ľudskej spoločnosti zohrávalo dôležitú komunikačnú  úlohu odovzdávanie správ. Preto ľudia oddávna premýšľali nad spôsobmi a prostriedkami, ktorými by sa mohli dorozumieť medzi sebou aj na veľkú vzdialenosť. Spôsob prepravy správ závisel od kultúrnej, hospodárskej a technickej úrovne krajiny.

          Z ústnej či písomnej formy prepravy správ prostredníctvom peších alebo jazdeckých poslov, dostavníkov alebo iných spôsobov, sa postupne rozvinulo poštovníctvo. V súčasnosti je dôležitým ukazovateľom fungujúcej spoločnosti.

Poštové služby v obci Plevník v minulosti

História poštového úradu v Plevníku

Z dejín obce

      Obec Plevník sa nachádza na  strednom  Považí medzi Žilinou a Trenčínom na hranici okresov Považská Bystrica a Bytča. Nad dedinou sa na východe nachádza kopec Malý Manín, z východu ju ohraničuje rieka Váh. Severnou časťou obce preteká potok Drienovka. V roku 1952 sa zlúčila so susediacou obcou Drienové a od vtedy sa píše ich spoločná história. Prvá písomná zmienka o Plevníku pochádza z roku 1354. Názov je PLEUNUK.[1] Neskôr bol pomaďarčený na PELVÁŠ.[2] Patril do Trenčianskej župy, no zaradenie do okresu sa viackrát menilo – buď to bol okres Považská Bystrica alebo Predmier.[3]

Obchodné a poštové linky na Považí od 14. storočia

     V minulosti cez chotár obce viedla po ľavom brehu Váhu  kráľovská cesta,[4]   založená v roku 1364 kráľom Ľudovítom Veľkým z Anjou. Obec patrila medzi poddanské. Nesídlili v nej šľachtici. Iba ňou prechádzali, alebo vysielali jazdných poslov.[5] Od zriaďovania poštových liniek v 16. storočí cez stredné Považie neprechádzala nijaká pravidelná poštová linka. Nachádzala sa tu iba obchodná cesta, chránená mnohými hradmi, napríklad Budatín, Hričov, Bytča, Súľov, Bystrica a Trenčín. Prvá poštová linka, ktorá viedla blízko stredného Považia bola linka z Bratislavy do Košíc, smerovala od Trenčína na Hornú Nitru a odtiaľ do Turca. K rieke Váh sa priblížila v obci Nolčovo. Odtiaľ pokračovala do Ružomberka, Košíc až do Sedmohradska. Podobný stav trval aj v 18. storočí.[6] Pre dopravu cez Považie sa cez splavnú časť toku Váhu používali plte. Prevážali takmer všetok tovar.

Poštový úrad v Plevníku počas správy rodom Zentalovcov

    Do polovice 80-tych rokov 19. storočia nebol dôvod, aby bola v obci zriadená pošta. Nevyužívala by sa. Korešpondovali majetnejšie rodiny ako Zentalovci, Turčániovci a zopár židovských rodín. Dňa 21. júna 1886 bol uhorskou poštovou správou zriadený poštový úrad v Plevníku. Možným dôvodom na umiestnenie poštového úradu bola skutočnosť, že počet obyvateľov sa od roku 1880 do 1890 zvýšil o 52.[7] Ďalším dôvodom mohla byť skutočnosť, že do Plevníka bol jednoduchý prístup z okolitých dedín a osád a nachádzal sa vedľa hlavnej dopravnej tepny. Pod poštový úrad v Plevníku patrili obce Drienové, Rašov, Kostolec a Vrchteplá.

     Prvým poštmajstrom sa stal jeden z najvplyvnejších obyvateľov Plevníka Július Zental,   ktorý tu bol spolu s otcom Imrichom majiteľom rozsiahlych pozemkov.[8] Rod Zentalovcov vlastnil aj ďalšie majetky v okolí Trenčína. V Plevníku si v 18. storočí postavili kúriu , ktorá bola akýmsi centrom obce. Uskutočňovali sa tu zasadania obecného zastupiteľstva, prebiehali voľby, sídlil tu notáriát. Dokonca tu bol zavedený aj vodovod. Pri nej stál kostol, obecná studňa, dve krčmy, pálenica a v okolitých domoch bývali židia.[9] V kúrii zriadili aj  miestnosť pre poštu (v súčasnosti už kúria Zentalovcov v obci nestojí, nedávno bola zbúraná a nahradená parkoviskom – pozn. autora). Na vývesnej smaltovanej tabuli, umiestnenej na kúrii, bol v hornej časti uhorský štátny znak, v dolnej textovej bolo v maďarčine napísané M. KIR. POSTA (Maďarská kráľovská pošta). Názov Pelvás, ktorý mala osada od roku 1882[10] sa tam nenachádzal.

     Od dňa otvorenia poštového úradu poštmajster používal pečiatku dodanú z centrály uhorskej poštovej správy. Pečiatka bola ručná, jednokruhová s domicilom PELVÁS. Typ písma bol grotesk. Mala priemer 23 mm. Dátumová zložka bola usporiadaná vertikálne: pod domicilom bolo posledné dvojčíslie roka, pod ním mesiac v skratke veľkej abecedy a pod tým deň v číslici. Odtlačky tejto pečiatky sú známe len v čiernej farbe. Od roku 1900 sa na pečiatke nachádzalo posledné trojčíslie roka.[11]

     Poštmajster bol okrem riadenia prevádzky pošty aj jej výkonným činiteľom. V rámci služobných povinností osobne vypisoval a podpisoval podacie lístky na doporučené a peňažné zásielky (vzhľadom na značnú negramotnosť obyvateľstva),[12] predával poštové známky (pozn. v tom čase to boli tzv. grajciarové vydania s farebnými číslami ). [13]

     Od roku 1882 platila úprava na označovanie doporučených zásielok pomocnou obdĺžnikovou pečiatkou v rámiku s oblými rohmi o rozmeroch 40 x 15 mm. Mala výrazné písmeno R(recommandé) a skratka Sz.(szám) v pravom dolnom rohu bola prispôsobená na zápis podacieho čísla. Zakrátko bola nahradená nálepkami. Oproti pečiatke bola zmena v tom, že za písmenom R bolo vertikálne umiestnené slovo Ajanlott (doporučene), všetko v červenej farbe. Čiernym bol názov poštového úradu a podacie číslo zásielky.

     Domicil na prvých doporučených nálepkách bol PELVÁS, od roku 1907 PELYVÁS.[14] Domicil PELYVÁS bol aj na druhej poštovej pečiatke uhorskej poštovej správy určenej pre poštový úrad od roku 1907. Išlo o dvojkruhovú pečiatku o priemere 29 mm, v hornom medzikruží bol názov poštového úradu, pod ním sa v šrafovanom úseku nachádzala kresba uhorskej koruny a v spodnej časti sa nachádzala kresba rastliny. Odtlačky sú známe len v čiernej farbe.

     Od roku 1883 sa začala prevádzka na železničnej trati z Bratislavy do Žiliny.[15] Na prepravu poštových zásielok sa používali služby vlakovej pošty na tejto trati. Vlaková pošta používala jednokruhové pečiatky z vyznačením východiskovej a cieľovej stanice. Dátumová zložka bola vertikálna v poradí rok, mesiac a deň. Neskôr sa používali aj dvojkruhové pečiatky s kresbou uhorskej kráľovskej koruny. Vlakové linky z Bratislavy do Žiliny mali číslo 47 a na spiatočnej 48. Od roku 1893 používali dvojkruhové pečiatky z rozlišovacími písmenami A, B a od roku 1903 s rozlišovacím písmenom C.[16]

Dejiny poštovne v Plevníku

Všeobecnopolitická situácia v regióne po prvej svetovej vojne

     Po vzniku Československej republiky dňa 28. 10. 1918 sa začalo chaotické obdobie. Vo viacerých okolitých obcích (napr. v Predmieri) sa strhli rabovačky. Obeťami boli najmä židovdskí obchodníci. K všeobecnému napätiu prispelo aj ustupujúce maďarské vojsko, ktoré vyvolávalo nepokoje. Strhli sa aj prestrelky. Na obranu obyvateľstva a inštitúcií boli na Slovensko povolávané vojenské oddiely najmä z Čiech. Do Predmiera prišiel 18. peší pluk z Hradca Králové, ktorý vykonával strážnu službu a hliadky popri železničnej trati a hlavných cestných ťahoch medzi Žilinou a Predmierom. V okolí sa zdržal asi jeden mesiac. Neskôr prišla druhá časť práporu pluku Sokola z Prahy a okolia, ktorí mali za úlohu zastavovať vojakov vracajúcich sa do Čiech z ruského frontu.[17] V Plevníku bola umiestnená guľometná stotina. Tento vojenský oddiel používal pre korešpondenciu vojakov poľnú poštu, ktorá bola cenzúrovaná. Ak nechceli, aby bola cenzúrovaná, dávali zásielky vlakovej pošte. Zachovali sa viaceré pohľadnice, ktoré poslali vojaci z guľometnej stotiny z pošty v Plevníku.

Zriadenie poštovne

     Po páde Rakúsko-Uhorska sa menili poštové pečiatky, avšak prvá pečiatka československej poštovej správy s domicilom Plevník nie je potvrdená.  Používala sa stará pečiatka s maďarským nápisom PELYVÁS. Keďže už od roku 1916 sa uvažovalo o zrušení poštového úradu v Plevníku a jeho nahradení poštovňou,[18] je možné, že z tohto  dôvodu nebola pečiatka dodaná (Príloha 4). Presný dátum zrušenia poštového úradu v Plevníku nie je známy. Určitú dobu tu teda pošta neexistovala. Keďže poštový úrad nebol ani v Považskej Teplej, obce Vrchteplá, Kostolec, Záskalie, Vrtižer, Plevník, Drienové zostali bez poštového spojenia.

     Preto bola podaná žiadosť o zriadenie poštovne v Plevníku. Odpoveď prišla 1. 9. 1923. Riaditeľsvo pôšt a telegrafov so sídlom v Bratislave vyzvalo obec na podpísanie „rukojemskej smlúvy“. Obec nechcela prevziať zodpovednosť a zmluvu odmietla. V novembri 1924 opäť poslala žiadosť na zriadenie poštovne. Riaditeľstvo pôšt a telegrafov odstúpilo od „rukojemskej smlúvy“, namiesto toho bola zložená kaucia vo výške 400 Korún československých.[19]

     Dňa 1. 2. 1925 bola v Plevníku zriadená poštovňa, ktorá bola podriadená poštovému úradu vo Veľkej Bytči (v súčasnosti Bytča). K doručovaciemu obvodu poštovne patrili obce Plevník, Drienové a Vrtižer. Vedúcim poštovne sa stal Ondrej Tamáši. [20]

Poštovňa počas správy Ondrejom Tamášim a Jozefom Michalcom

     Poštovňa používala jednoriadkovú pečiatku s textom PLEVNÍK (VEĽKÁ BYTČA).  Typom písma bol grotesk.[21] Odtlačky tejto pečiatky sa zachovali vo fialovej farbe a podpísaným vedúcim poštovne je Ondrej Tamáši. Dňa 1. januára 1928 bola poštovňa v Plevníku a k nej priradené obce vylúčená z doručovacieho obvodu poštového úradu vo Veľkej Bytči a zaradená do doručovacieho obvodu v Považskej Bystrici.  Poštovňa používala novú jednoriadkovú pečiatku s domicilom PLEVNÍK (POVAŽSKÁ BYSTRICA) o rozmeroch 50 x 10 mm. Odtlačky tejto pečiatky sú tiež vo fialovej farbe.  V tom istom roku nastala zmena vo funkcii vedúceho poštovne. Stal sa ním Jozef Michalec , môj prastarý otec. Menilo sa aj sídlo poštovne. Presťahovala sa do rodinného domu Jozefa Michalca. Odtiaľ odosielal a preberal svoje zásielky aj realistický spisovateľ Peter Jilemnický, ktorý vtedy učil na Štátnej ľudovej škole v Kostolci. S mojím prastarým otcom  sa osobne poznal a vedel sa u neho zastaviť na pohárik a kus reči[22]. V tom istom dome mali bratia Jozef a Levuš Michalcovci aj mliekáreň, ktorá produkovala zo 120 litrov mlieka denne čajové maslo.[23]

     Keďže Plevník bol aj sídlom notariátu, bolo potrebné, aby bolo v obci zriadené aj telefónne spojenie.[24] Myšlienku zriadenia telefónnej ústredne v Plevníku privítala aj „četnícka stanica“ v Drienovom. V roku 1935 boli žiadosti štátnych úradov v Plevníku a Drienovom schválené s tým, že telefónna hovorňa a rozdeľovňa v Plevníku bude napojená na ústredňu v Predmieri.[25] Problém nastal, keď bolo potrebné určiť, kde sa bude nachádzať. „V obci Plevník k tomuto účelu slúži jedine len miestnosť tunajšieho správcu poštovne Jozefa Michalca“.[26]  Jozef Michalec bol ochotný zmluvu o zriadení telefónnej hovorne v jeho dome uzavrieť, ale nesúhlasil so zmluvnou podmienkou uhradiť náklady pre prípad jej presťahovania. Okrem toho, že to bola zodpovedná funkcia, lebo vlastne ručil svojím majetkom, zamestnávala ho aj práca v poštovni. Naviac by musel hradiť aj náklady na svojho zástupcu v telefónnej hovorni a poštovni. Preto bola pre neho navrhnutá odmena aspoň 100 korún za spravovanie hovorne.[27] Tieto požiadavky neboli Riaditeľstvom pôšt a telegrafov schválené. Z toho dôvodu sa Jozef Michalec vzdal služby vedúceho poštovne a obec musela hľadať náhradu.  

Poštovňa od roku 1936 do konca druhej svetovej vojny

     Tú našli v Karolovi Životskom, ktorý odkúpil od Žofie Tatarkovej (matky spisovateľa Dominika Tatarku) dom číslo 81.[28] Tu zriadil obchod s miešaným tovarom, poštovňu, telefónnu hovorňu a rozdeľovňu. Telefón bol zavedený aj na notárskom úrade a četníckej stanici v Drienovom,[29] neskoršie bol zavedený i do niekoľkých domácností. V roku 1936 sa Životský stal vedúcim poštovne. Na oválnom vývesnom štíte sa približne v strede nachádzal nápis POŠTOVŇA a nad tým znak Československej republiky.

     Od 30-tych rokov 20. storočia začal v Považskej Bystrici pôsobiť Klub československých turistov.[30] Plevník a Drienové boli známe ako obce, z ktorých sa podnikali turistické výpravy na Malý a Veľký Manín , do Manískej Tiesňavy a do Súľova. Dokladujú to pohľadnice, ktoré účastníci výletov posielali z pošty v Plevníku aj do zahraničia.[31]

      Po vzniku autonómneho Slovenska museli českí občania neuznávajúci ideológiu Slovenského štátu  toto územie opustiť. Karol Životský napriek svojej českej národnosti stále viedol poštovňu. Po vzniku Slovenskej republiky 15. 3. 1939 boli na poštu dodané známky s dvojriadkovou predtlačou Slovensko. (Príloha 24) Vedúci poštovne sa riadil dekrétom, v ktorom stálo, že je povinný funkciu vykonávať osobne a len v prípade choroby alebo odcestovania si musí na vlastné náklady zabezpečiť zástupcu. Za prípadné škody, spôsobené ním alebo jeho podriadeným, ručil vlastným majetkom. Vývesný štít poštovne bol podobný ako ten československý, iba so slovenským znakom.

    Pošta bola pre obec prínosom. Dobu najväčšieho rozkvetu za skúmané obdobie zažila v čase medzivojnovej Československej republiky. Neskôr, po 2. svetovej vojne, nastalo masové šírenie vzdelania a rast gramotnosti obyvateľstva. Tým  sa korešpondencia pošty ešte zvyšovala.

     Dejiny poštovníctva sú rozsiahle a rozmanité. Majú svoju zvláštnu príťažlivosť. Sú úzko spojené s dejinami civilizácie. Poštovníctvo svojim neustálym vývojom od Sumerov, Rimanov, cez vznik novodobej pošty v 15. storočí, vplyvom technického pokroku získalo na význame v komunikačnej a hospodárskej oblasti.